„Nie som pohnutý tým, čo vidím alebo počujem, ale tým, čomu verím.“ Známy výrok kresťanov. Nevznikol však u autora piesne Nothing Is Impossible skupiny Planetshakers. Tieto slová hovorieval Wigglesworth. Nielen hovorieval. Žil nimi. Človek absolútne odovzdaný Bohu, očakávajúci v každom čase Jeho nadprirodzené pôsobenie. Bol si vedomý, že Božie Slovo má absolútnu platnosť a nemennosť. Moc mena Ježiš. Bol známy tým, že svoju Bibliu mal vždy so sebou a neustále sa sýtil Božím Slovom. Boh si ho mocne používal a jeho služba zasiahla tisíce ľudí po celom svete. Kde to však celé začalo?
V anglickej dedinke Menston pribudol chudobnej rodine Wigglesworthovcov 10. júna 1859 syn Smith. Keďže mali nedostatok peňazí, vzdelanie sa k nemu nedostalo. Bol nútený od svojich šiestich rokov pracovať na poli. V siedmich rokoch začal pracovať s bratom v pradiarni. Vždy mal túžbu po Bohu, aj keď jeho rodičia Pána nepoznali. Do zboru ho začala brávať stará mama, ktorá bola metodistka. Vo svojich ôsmich rokoch odovzdal život Ježišovi. Nevedel sa dobre vyjadrovať a trápilo ho to. Raz, keď bol kvôli tomu znovu skormútený, prišli k nemu traja starší muži, zložili na neho ruky a Smith bol oslobodený. Hneď po svojom znovuzrodení začal evanjelizovať. Prvú priviedol k Pánovi svoju matku.
Vo svojich trinástich rokoch sa presťahoval do Bradfordu, kde začal chodiť k metodistom. Keď mal šestnásť, začala tam prácu Armáda Spásy. V sedemnástich rokoch bol pokrstený vo vode a v osemnástke požiadal o prácu u klampiara. Ten ho najskôr vyhnal, no nakoniec ho prijal k sebe. V dvadsiatich rokoch sa presťahoval do Liverpoolu. Boli to dni veľkého prebudenia. Wigglesworth mal srdce pre stratených a svedčil ľuďom o živom Bohu takmer na každom mieste.
Neskôr sa vrátil späť do Bradfordu, kde spoznal svoju manželku. Polly pochádzala z metodistickej rodiny. Obrátila sa počas jedného evanjelizačného večera v Armáde Spásy. S odvahou svedčila o Ježišovi na uliciach Bradfordu. Keď Polly a Smith vstúpili do manželstva, nabral ich život nový rozmer. Polly učila svojho manžela čítať a písať. Wigglesworth prechádzal v tom čase obdobím duchovnej nestálosti, ale jeho žena, vždy plná radosti, ho znovu získala pre Pána. Polly bola najobľúbenejším rečníkom v zhromaždení žien, aj na biblických hodinách pre mužov. Smith však kázať nevedel, no Polly ho k tomu stále povzbudzovala. Obaja boli veľmi pohostinní a verili v Božie uzdravenie. Za deti sa modlili už pred ich narodením, aby patrili Bohu. Pán im ich požehnal päť – štyroch chlapcov a jedno dievča.
Wigglesworth mal veľkú horlivosť pre získavanie duší pre Pána. Začal viesť uzdravujúce zhromaždenia. Modlil sa za umierajúcu pani, za ktorú už nik nemal vieru. Smith však mal a žena bola slávne uzdravená. Tiež to nemal ľahké. Trápili ho hemoroidy, rakovina, obličkové kamene i dna. Zo všetkého ho však Boh úplne uzdravil.
V tomto období vylievania Ducha Svätého boli Ním mnohí pokrstení a modlili sa v jazykoch, no Wigglesworth neveril, že primárnym znakom naplnenia Duchom je hovorenie jazykmi. Neskôr však aj on prijal krst Duchom Svätým a modlil sa v jazykoch tiež. Jeho žena s ním mala spor, lebo tvrdila, že je tiež pokrstená Duchom Svätým a nehovorí v jazykoch. Keď šiel kázať, jeho manželka bola rozčúlená – nespoznávala ho. Potom však bola pokrstená Duchom Svätým aj ona a všade kam šli, Ježiš krstil Duchom Svätým. Usporiadali zhromaždenie na ulici, kam pozval Wigglesworth (podľa Ježišových slov k pozvaniu na večeru) chorých, chudobných, zmrzačených. Bol svedkom toho ako ich Boh zázračne uzdravoval. O týždeň neskôr hovorili svoje svedectvá.
Vždy kázal aj o tom, že Pán uzdravuje choroby a Boh jeho kázanie potvrdzoval divmi a zázrakmi. Bol použitý ku vzkrieseniu ženy, z jednej dievčiny vyhnal dokonca tridsaťsedem démonov. Po naplnení Duchom však prichádza prenasledovanie. Tak ako prví kresťania po Letniciach, ani Wigglesworth nebol výnimka. Vo Švédsku bol prenasledovaný úradmi, za to, že sa modlil skladaním rúk za uzdravenia bez povolenia, vo Švajčiarsku bol dokonca dvakrát vo väzení, ale ako vieme: „tým, čo milujú Boha, všetko pôsobí na dobré.“ Boh si aj to použil na Jeho slávu. Smith nedával diablovi žiadne miesto. Hovoril: „Letnice sú viera, že máš moc, pretože prišiel na teba Duch Svätý.“ Smelo znášal ťažké podnebie trópov i studený arktický vzduch. Usporadúval tri zhromaždenia denne.
Spoliehal sa na Ducha Svätého a dôveroval Božiemu Slovu – to sú základy jeho duchovnej statočnosti. Bol to muž Slova aj Ducha. Nikdy nečítal inú knihu, než Bibliu. Jeho rada znela: „Naplň si hlavu i celé srdce Písmom, uč sa spamäti biblické verše, poznávaj svoju Bibliu, ži ju, ver jej. Náš postoj k Božiemu Slovu má byť absolútna poslušnosť. Poslušnosť je lepšia ako obeť.“ Jeho rady boli často úplne jednoduché: „Pros o to, čo chceš. Ver, ber od Boha a ďakuj Mu.“ Hovoril o sile viery v Boha: „Strach sa rozhliada, ale viera skáče.“
„Ušľachtilý charakter sa získava dlhoročnou Božou výchovou,“ vravel Smith a plne s ním súhlasím. Jeho cieľom bolo byť tak plný Duchom Svätým, aby už nič iné v ňom nemalo miesto. Boh chce, aby sme boli tak plní Duchom, aby celý náš život bol chválou Jeho slávy. Smith slúžil z čistej lásky, mal súcit s trpiacimi, a tak na ňom spočinula ruka Pánova. Bol jedinečný, originálny a bez obmedzení. Bol presvedčený, že je lepšie umrieť vo viere než žiť v pochybnostiach. Ľudia poznali Wiggleswortha ako skromného, k sebe prísneho muža, no k druhým bol veľmi štedrý. Pomáhal, ako vedel. Nebol mamonár. Keď ho niekto prosil o službu a ponúkal mu za to peniaze, nešiel. Dávanie mu bolo blahoslavenejšie ako branie.
Bol to muž radosti, mal rád prírodu, najviac však vtáky a kvety. K láske ku vtáctvu ho priviedol už otec v útlom detstve. V Škótsku jazdieval s manželkou na bicykloch. V roku 1913 však odišla k Pánovi a o dva roky neskôr mu zomrel aj najmladší syn. Smith Wigglesworth sa dožil veku 87 rokov a po službe, ktorá priniesla mnoho dobrého ovocia, odišiel k Pánovi.
Veľmi ma zaujali Wigglesworthove spísané kázne a mnohému som sa z nich naučila. Hovoril, že nemáme používať dary Ducha bez moci Ducha, lebo to nedopadne dobre. Vravel, že s darmi Ducha má ísť ruka v ruke ovocie Ducha. S tým maximálne súhlasím. Nie som však celkom stotožnená s tým, ako ku každému daru pričlenil jeho ovocie. Ako párik v pexese. Napríklad: dar viery a k nemu ovocie – pokoj. Neviem, či to je práve takto, ale možno áno. Myslím si skôr, že ovocie a jeho všetky charakteristiky (láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, …) pôsobia ako celok v znovuzrodenom človeku. Ako tento počítač, vďaka ktorému môžem písať túto esej.
Čo ma však jeho kázne naučili? Dar viery vždy pozná výsledok. Človek, ktorý chodí s Bohom, nehľadá úctu u ľudí. Zabúdať na to, čo je za mnou a hnať sa za tým, čo je predo mnou. Božie Slovo nás vyzýva, aby sme sa usilovali o duchovné dary a najmä, aby sme prorokovali. Máme si duchovné dary pýtať, a keď sa modlíme v jazykoch, nech sa modlíme aj o výklad. Zároveň nás však upozorňuje, že v posledných časoch povstane mnoho falošných prorokov a vyzýva nás, aby proroctvá boli skúmané. Ako to však rozoznať? Osobne som bola v tomto vždy dosť opatrná a stále ešte asi aj som. Božie Slovo aj Smith nám dávajú odpoveď. Proroctvo od Boha vždy vyvyšuje a oslavuje Ježiša, buduje a povzbudzuje ľudí. Tzv. falošné „proroctvo“ vyvoláva v ľuďoch pýchu. Niet sa čomu čudovať, diabol je otec pýchy a jeho úmysly nám nie sú neznáme.
Wigglesworth celým srdcom dôveroval moci Ducha Svätého. Tá moc, ktorá zvrhla satana z neba prebýva aj v nás, len na to niekedy zabúdame. Veril, že môžeme byť tak naplnení Duchom, že už len naša prítomnosť bude usvedčovať ľudí z hriechu. Mal prostú detskú vieru, o ktorej Ježiš vyučoval. Tak ako je bábätko úplne závislé na svojej matke, tak aj my na našom nebeskom Ockovi. Tak ak dieťa dôveruje rodičom, že uspokoja všetky jeho potreby a môže sa na nich plne spoľahnúť, o čo viac môžeme dôverovať my, deti Kráľa, nášmu Otcovi, ktorý sa sám nazýva Láskou, a ktorého slovo je áno a amen?
