„Nejdeme niekam do tieňa, Gabo? Táto horúčava sa už fakt nedá vydržať!“ vzdychol si vyčerpaný Tomáš. Napriek tomu, že teploty v hlavnom meste mnohým ľuďom spôsobovali isté komplikácie, Gabriel to bral celkom športovo. Naliehavo dolízal topiacu sa zmrzlinu a venoval sa utrápenému kamarátovi. „Oproti je Horský park.“ Tomáš zrýchlil chôdzu, nech sú čím skôr na mieste. Zvalil sa na najbližšiu lavičku pod stromom. „Nechápem, ako môžeš byť v týchto teplotách úplne v pohode,“ odvetil Gabrielovi a vylial si na hlavu studenú vodu. „Musím si zvykať, Pán ma povolal na misiu do Kene,“ oznámil mu kamarát. Tomáš v momente ožil a vzpriamene sa otočil ku Gabrielovi. Hrdo mu spustil: „Tak po prvé: slovo „misia“ sa v Biblii nevyskytuje, a preto kresťanská misia nemá biblické opodstatnenie. Viem to, keď som študoval filozofiu, učili sme sa o tom. Misia vznikla ako snaha jedného ambiciózneho židovského učenca Saula a niekoľkých jeho nasledovníkov vytvoriť na základe židovského náboženstva nové celosvetové náboženstvo. Ani Stará zmluva ani Ježiš nič také ako celosvetová misia nepoznajú.“
Gabo tušil, kam jeho kamarát mieri. Pýtal si múdrosť od Boha, ako to kamarátovi vysvetliť. Po chvíľke mu dal odpoveď: „Tomáš, chodili sme spolu ako deti na besiedku. Určite si pamätáš príbeh Ester. Nie je tam síce ani raz spomenuté slovo Boh, avšak v celej knihe je jasné Jeho konanie. To, že v Biblii nie je presné slovo misia, predsa tiež neznamená, že to nevieme vyčítať z jej obsahu. Je to ako s láskou. Moja manželka mi zriedkavo povie „ľúbim ťa.“ Viem však, že ma miluje. Vidím to z jej skutkov. Varí, perie, žehlí mi, každý večer, keď prídem z práce, hodí sa mi do náručia a víta ma vrúcnym bozkom.“
Tomáš však neveriacky krútil hlavou: „Tieto báchorky si nechaj. Chcem počuť jasné argumenty z Biblie!“
„V poriadku. Božie slovo je toho plné. Už pri stvorení, keď Boh stvoril človeka na svoj obraz vieme, že ľudstvo bolo stvorené pre vzťah s Ním. Boh dal Adamovi úlohu spravovať Zem – reprezentovať Boha. Vieme však, že po páde do hriechu človek túto výsadu stratil a hneď na začiatku vidíme Boží plán vykúpenia. Taktiež, keď Boh povolal Abraháma, oznámil mi, že v ňom budú požehnané všetky čeľade zeme (Gen 12:3),“ vysvetľoval Gabriel kamarátovi.
„Ja skôr vidím to, ako sa Boh staral o svoj vyvolený národ Izrael a ostatní ľudia Mu boli ukradnutí,“ oponoval mu Tomáš.
„Je pravda, že Boh si vyvolil Izrael a dal sa poznať židovskému ľudu, avšak súmerne s tým vidíme aj Jeho lásku k iným národom. Keď prišiel Abrahám do Sodomy a videl ten obrovský hriech, prosil Boha, aby zachoval mesto, ak by tam našiel desať spravodlivých. V celom meste! Desať. Nenašiel. Vidíme tiež, akým požehnaním bol Jozef pre Egypt, keď mu dal Pán vyložiť faraónov sen. Bez toho, by celý egyptský národ umrel od hladu. Neskôr, keď Boh vyviedol Izraelcov z Egypta, mohli sa Egypťania na vlastné oči presvedčiť, kto je ten jediný Všemohúci Pán. Takisto, keď prostitútka Rachab ukryla vyzvedačov, lebo spoznala, že im Hospodin dal tú zem, dostala bázeň pred Bohom (Joz 2:9). O jej viere píše dokonca Pavol v liste Židom, keď dáva za príklad hrdinov Božích (Žid 11:31). Tu vidíme, ako sa Boh dal poznať jednotlivcovi z pohanov. Človeku, ktorý mal jeden z najnižších spoločenských statusov. Bola to žena a ešte k tomu neviestka. Vierou si zachovala život. Rút takisto. Žena z pohanov, ktorá uverila. Je zapísaná dokonca v rodokmeni Ježiša! O Božom konaní s jednotlivcom tiež čítame v Novej zmluve – Ježiš a Samaritánka alebo Filip a etiópsky eunuch. Vidíme tiež, aký zámer bol s chrámom, ktorý dal postaviť Šalamún. Nebol určený len pre Židov. Počkaj, mám tu asi Bibliu,“ poznamenal Gabriel a začal sa hrabať v taške. Mal pravdu, onedlho v nej už listoval, „Šalamún sa modlí: Áno, i cudzinca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje meno, pretože počujú o tvojom veľkom mene a o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene – vtedy keby prišiel a modlil by sa v tomto dome, ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania, a učiň všetko, o čo bude volať k tebe cudzinec, aby poznali všetky národy zeme tvoje meno. Aby sa ťa báli ako tvoj ľud Izrael, a aby vedeli, že je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil (1.Kráľ (8:41-43). Neskôr môžeme čítať v desiatej kapitole, dvadsiatom štvrtom verši, že ľudia celej zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Boh do jeho srdca. Takže tu tiež vidíme Božiu túžbu dať sa poznať každému jednému človeku na Zemi. Ako aj žalmista napísal v 117. Žalme: Chváľte Hospodina, všetky národy! Zvelebujte ho, všetci ľudia! Lebo je preveľká jeho milosť nad nami a pravda Hospodinova na veky.“ Gabriel naďalej listoval v Biblii a Tomáš bez slova premýšľal s pohľadom upätým na starú brezu. Onedlho Gabrielovi napadol ďalší fakt. „A čo Daniel? Muž v prevrátenom Babylone, uctený kráľom pre jeho nesmiernu múdrosť a schopnosť vykladať sny. Všetku slávu však dal Pánovi, a tak aj jeho si Boh použil k tomu, aby sa dal poznať Nabuchodonozorovi. Tiež keď Joel prorokoval o posledných časoch a vyliatí Ducha Svätého, bolo to pre vtedajší ľud, keď mal Ducha Svätého len kráľ, prorok a kňaz nepredstaviteľné. Predsa však vidíme, čo sa stalo na Letnice a pokračuje v obrovskej miere práve v tomto období. Joel 2:28-29 – A potom stane sa, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny, vaši mládenci budú vídať videnia, ba ešte aj na služobníkov a na dievky vylejem svojho Ducha v tých dňoch.“ Gabriel už odkladal svoju Bibliu a vyťahoval si fľašu s vodou. Vtom však začul nejakú mamičku volať na syna: „Jonáš! Je čas ísť domov!“ Gabriel s Tomášom sa zasmiali. „Jasné! Ako som mohol zabudnúť na Jonáša? V tomto príbehu vidíme, ako veľmi Bohu záležalo na celom hriešnom pohanskom veľkomeste. Napriek Jonášovým únikovým cestám, Boh svoj zámer naplnil. Je úžasné, ako môžeme vidieť Jeho lásku, keď na konci hovorí Jonášovi: A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako stodvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou? (Jon 4:11) Čítame, že po Jonášovom kázaní činil pokánie každý obyvateľ (Jon 3:5).“
„Gabo, vidím, že je mnoho príkladov z Písma, ale čo Nová zmluva? Čo vyučoval Ježiš?“ spýtal sa Tomáš.
„Ježiš o tom hovoril veľmi veľa, veď kázanie evanjelia je asi tá najdôležitejšia vec. Keď sa Ho učeníci pýtali, aké bude znamenie skonania sveta a Jeho druhého príchodu, tak okrem vojen, prírodných katastrofách, falošných prorokov, hladu, prenasledovania kresťanov, rozmnoženého hriechu a nelásky povedal, že toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a vtedy príde koniec (Mat 24:14),“ povedal Gabriel.
„Čo tým myslel Ježiš, keď povedal „toto evanjelium“?“ spýtal sa Tomáš kamaráta.
„Evanjelium je dobrá správa. To, že Ježiš sa vzdal nebeskej slávy, zostúpil na Zem ako 100% Boh a zároveň 100% človek a vykúpil nás na kríži svojou krvou spod nadvlády diablovho otroctva. Hriechu. Napriek tomu, že každý človek sa rodí ako hriešnik a odmenou za hriech je smrť – večné odlúčenie od Boha a muky v pekle, Boh vo svojej láske pripravil pre ľudí riešenie. Boh tak miloval svet, že dal svojho Syna, aby mal večný život každý, kto verí v Neho. Je to nezaslúžená milosť, ktorú prijímame vierou. Ježiš nás zmieril s Bohom. Kto Ho prijme za svojho Pána a Spasiteľa, stáva sa Božím dieťaťom. Má večný život s Ním. Je splatené. To je to evanjelium, ktoré sa káže po celom svete. Je úžasné, čo Boh koná v Afrike, medzi moslimami, domorodcami, alebo aj tu v Bratislave. Keď bol Ježiš vzkriesený, zjavoval sa ešte štyridsať dní rôznym ľuďom. Posledné Jeho slová pred tým, než vstúpil na nebesá boli: A tak choďte, čiňte mi učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta (Mat 28:19-20). Viem, že keď Ježiš povedal všetky národy, myslel tým naozaj všetky národy, nevynechajúc ani ten najmenší z najmenších. Marek píše, že keď bol Ježiš vzatý do neba a sadol si po pravici Božej, učeníci vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzali divy (Mar 16:19-20). Tiež v známom príbehu, keď v chráme začali ľudia obchodovať, Ježiš sa veľmi nahneval. Prečo? Obchody konali na dvore pohanov, časti chrámu, kde mohol prísť ktokoľvek z pohanských národov a dozvedieť sa o živom Bohu. Povedal im: Či nie je napísané, že môj dom sa bude volať domom modlitby u všetkých národov? Ale vy ste ho urobili pelešou lotrov (Mar 11:17). Keď Ježiš hovoril so svojimi učeníkmi po svojom vzkriesení, pýtali sa ho, či obnoví Izraelu kráľovstvo. Odpovedal im, že to nie je ich vecou vedieť časy a doby, ale že prijmú moc Svätého Ducha, ktorý príde na nich a budú Mu svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárií a tak až do poslednej končiny zeme (Sk 1:8). Napokon, to všetko je minulosť s jasným odkazom, čo robiť v prítomnosti. Vieme však aj výsledok. V Zjavení Jána. Siedma kapitola, deviaty verš – potom som videl a hľa veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z každého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov, ktorí stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení v dlhom bielom rúchu, a palmy v ich rukách.“
Tomáš sa usmial: „Vidím, že je tým presiaknutá celá Biblia a história. Ďakujem Gabo, že si mi to objasnil.“
Gabriel sa napil a odpovedal: „Boží zámer je jasný, otázne je, čo s tým spravíme my.“