Aké myšlienky a pocity sa u vás objavia, keď sa v spoločnosti premelie vtipkovanie o reinkarnácií a minulých životoch? Bojíte sa, že sa z vás po smrti stane mravec, lebo ste susedovi kradli maliny zo záhrady? Alebo sa zasmejete a zažartujete si ďalej? Spomínam žartovanie hlavne preto, že v našej európskej spoločnosti ešte nie je v takej miere rozšírený hinduizmus či budhizmus, a taký „ateista“ si môže zavtipkovať na úkor čohokoľvek. Až kým sa nestretne s realitou. Pravdou. Ktorá sa nemení podľa našich názorov, myšlienok, pocitov či skúseností. Jednoducho je. Nemenná. Nemenný Boh …
„A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.“ Židom 9, 27-28
Nevravím, že len na týchto dvoch veršoch stojí moja viera (stojí/mala by stáť na celom Božom Slove), ale pekne tu vidíme základnú podstatu života. Máme len jeden život, jednu šancu (teda, verím, že v živote má priemerný človek viac šancí počuť evanjelium) rozhodnúť sa pre Ježiša. Potom príde súd. Večný súd. Nemenný. Nezmení ho reinkarnácia ani zádušné „modlitby“ za mŕtvych. Pre niekoho desivé, pre niekoho úžasné. A ja len dúfam, že to bude pre čo najväčšie možné percento ľudí úžasné.
Asi nemusím (takmer) nikoho presviedčať, aby o sebe vedel, že je hriešnik. Že robí zlé veci, a nemôže robiť dobré (aj keď si to o sebe myslí), lebo je hriešnik. Ani nedokáže lietať. Je to človek. Je to proti jeho prirodzenosti. Môže si vziať lietadlo, rogalo, balón a neviem čo ešte, ale aj tak nevie lietať … Tak isto, aj človek môže robiť každý deň mnohé „ušľachtilé“ skutky. Ale tie skutky samotné ho nespasia. Je hriešnik. Nič sa na tom nemení.
Boh je Svätý a Spravodlivý. A pretože je Svätý a Spravodlivý, nestrpí vo svojej spoločnosti žiadny hriech. Ako by teda mohol nás hriešnikov prijať do svojho Nebeského Kráľovstva, keď môžeme robiť čokoľvek dobré a nepomôžeme si? Sme odsúdení do večného utrpenia? Áno a nie. Boh je aj Láska. „Veď tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna.“ Ján 3:16-18
Ježiš. Čo vám prvé napadne pri vyslovení tohto mena? Žid? Prorok? Učiteľ? Kráľ? Spasiteľ? Pán? Boh? Emanuel? Knieža pokoja? Uzdraviteľ? Ako často sa Jeho meno používa medzi ľuďmi ako obyčajná nadávka, keď sa im niečo nedarí, alebo ich vydesí, prekvapí, alebo neviem čo, prečo sa nepoužíva napríklad Mohamedovo alebo Budhovo meno nadarmo? … čas na zamyslenie …
Ježiš. Boží Syn. 100% Boh a 100 % človek. Aby sme my mohli byť zmierení s Bohom, On sám dobrovoľne šiel na kríž a zaplatil za nás výkupnú cenu. Cenu, ktorú nikto iný zaplatiť nemohol, len On. On jediný bol bez hriechu, aby zaplatil za hriechy mnohých, aby sme my nemuseli trpieť muky v pekle, On za nás vytrpel muky na kríži. Smrť ho však nezadržala, a v tretí deň bol vzkriesený. Vystúpil na nebesá ako Pán a Kráľ. Ako prorokoval dávno predtým Izaiáš: „Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja.“ Izaiáš 9,5
Čo ti dáva nádej v ťažkom období? … čas na zamyslenie … Úprimne, neviem si predstaviť, čo iné, alebo kto iný, môže dávať človeku nádej okrem Krista. Živého Boha. Všetko vo svete je prchavé … telo, ľudia, majetok, zážitky, nálada … Prečo Habakuk napísal?: „Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo, aj keby z košiara zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok, ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy. Pán, Hospodin, je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny.“ Habakuk 3:17-19 Poznal toho, ktorý je Nádej. Ktorý dáva život a sám je Životom (a samozrejme bol vedený Duchom Svätým).
Poznáš toho, ktorý ti dal život? Ktorý bol mučený pre každý tvoj hriech? Ktorý ti ponúka zmierenie s Bohom? Poznáš ho len po mene? Či osobne? Prezidenta poznám po mene, ale osobne ho nepoznám a ani on mňa. Manžela však poznám veľmi osobne (intímne) a aj on mňa. Boh pripodobňuje náš vzťah s Ježišom k vzťahu medzi manželmi. On je náš nebeský Ženích a cirkev Jeho nevestou (aj keď chlapom sa to asi ťažšie spracúva :D). Máme s ním mať taký blízky vzťah ako s manželským partnerom, ba ešte bližší. On pozná každé naše vstávanie i líhanie, každú myšlienku i motív. Poznáš Ho?
Možno veríš. Veríš, že Ježiš je Boží Syn, veríš, že je vzkriesený, živý Boh a to je úžasný prvý krok. Ale aj démoni tomuto veria, oni to vedia, nepochybujú o tom … a trasú sa. Vedia, že skončia vo večnom pekle. Možno sa pýtaš? Čo mám teda robiť? Pán nám oznámil, že máme činiť pokánie a veriť v evanjelium. Pokánie – to je ten rozdiel. Možno sa pýtaš, čo za archaizmy tu používam … pokánie je jednoducho oľutovanie a zanechanie hriechov, zmena myslenia, uznáme že sme hriešni a potrebujeme Krista. Evanjelium je tá radostná správa, že Ježiš prišiel na svet, aby nás vykúpil z moci hriechu a zmieril nás s Otcom. Áno, nebeským Otcom. Keď uveríme v evanjeliu, činíme pokánie a urobíme Ježiša naším Pánom a Spasiteľom, zanecháme hriešny spôsob života, stávame sa Božími deťmi, nasledujeme Ho (poslúchame Jeho Slovo – v Biblii). Už nemôžeš hrešiť? Je to omnoho lepšie! Už hrešiť nemusíš! On dáva od hriechu slobodu. Ak úprimne veríš, že Ježiš je Boží Syn, ktorý zaplatil za tvoje hriechy, v tretí deň vstal z mŕtvych, ľutuješ svoje hriechy a túžiš Ho poznať osobne a nasledovať, môžeš sa modliť napríklad túto modlitbu (alebo nejak podobne, dôležité nie sú presné slová, ale úprimný postoj srdca a skutočné odovzdanie sa Bohu).
„Drahý Ježiš, ďakujem Ti, že si šiel na kríž za moje hriechy a ponúkaš mi zmierenie s Bohom. Odpusť mi prosím všetky moje hriechy, túžim Ťa nasledovať celým srdcom. Daj sa mi poznať, kým skutočne si. Ďakujem, že v Tebe mám ospravedlnenie od hriechu. Zriekam sa starého hriešneho spôsobu života. Nauč ma žiť podľa Tvojej vôle. Vyznávam Ťa ako svojho Pána a Spasiteľa. Amen.“
Keď si sa modlil úprimne a myslel to vážne, môžeš mať istotu, že tvoje hriechy sú odpustené a Boh si na ne už nespomenie. Dostal si privilégium Božieho dieťaťa a večný život. Dôležité je nezostať na tomto mieste, ale ďalej Boha poznávať, učeníkmi sa stávame len tak, že sa od Neho učíme, z Jeho Slova (čítame si Bibliu a aplikujeme ju v živote), učením, povzbudzovaním a slúžením si navzájom v miestom cirkevnom zbore (nájdi si nejaký zbor, kde budeš pravidelne chodiť a vyučuje sa tam biblicky Božie slovo, či už to bude zbor evanjelický, letničný, baptistický, … nie je tak podstatné, keď si budeš aj sám čítať Bibliu, budeš poznať, čo je Božia vôľa). Každý deň sa modli, zhováraj sa s Ním, ďakuj mu, vyznávaj hriechy, pros ho o čokoľvek, pýtaj si rady, oslavuj Ho, … tak ako sa chceme rozprávať s naším manželským partnerom, Boh túži po rozhovore s nami, po našich modlitbách, On odpovedá (hlavne) v Jeho Slove (Biblii).
„Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa.“ Galaťanom 2:19-20